Stále nespokojná?

Dobrý deň.

Som vydatá s 7 rokov a s manželom sme spolu 9 rok. Máme tri dcérky 8,8,4 roky.
S detmi som stále doma a tu začína môj problém. V mladosti som bola vetroplach, milovala som zábavu a sama som žila v BA v podnájme a financovala si život. Robila som opatrovateľku v rakúsku a ušetrila peniaze na vysnívaný kabriolet. Potom som spoznala manžela, prežili sme krásne chvíle, otehotnela som hned s dvojíčkami a začaki sme spolu bývať. Zobratý sme ešte neboli, manželovi krachlo podnikanie a išiel do konkurzu. Predalo sa moje kabrio aby sme po pôrode mohli kúpiť väčšie auto pre našu rodinku. Plakala som za ním ake prežili sme to a žili sme spokojne. Manžel veľa pracoval. .Často chodil na služobky a ked prišiel z práce domov utekal hneď k počítaču a robil online burzu - investoval peniaze - vždy túžil byť bohatý a byť raz milionár no vždy tam premárnil kopec peňazí. Vtedy som chatovala s inými mužmi ale nikdy som sa so žiadnym nestretla. Raz som si však dohodla jedno TFP fotenie a to sa veľmi nahneval ale vysvetlili sme si to a Prišiel mi na to že chatujem tak sme si to vysvetlili a ja som si zrušila registráciu. Keď mali dvojíčky pol roka išli sme na našu prvú dovolenku do Egypta, neskor Tunis a ked mali deti 1 a pol roka tak sme sa vzali, odleteli sme na dva a pol týždňa na Dominikánsku republiku a bolo nám ako v rozprávke. Stále veľa pracoval ale mali sme čas jeden pre druhého a boli spokojný.
Keď mali deti 2 a pol roka odišli sme na slovensko. Bol to zlom ale chceli sme to obaja lebo v rakusku sme platili vysoke najomne nemali sme ziaden majetok a nevedeli sme nic usetrit. Predtym ako sme sa odstahovali bol mazel na brigade kde si pekne zarobil za 2 mesiace.
Kupili sme stary dom na SK a zalozili s.r.o. S tym ze budeme podnikat.... Podnikanie sa nekonalo lebo muz dostal pracu v jednej firme so svietidlami. Prestahovali sme sa do ineho mesta kde manzel dostal od firmy k uzivaniu velky dom so zahradou kde sme sa prestahovali. Bolo nam uzasne a tak sme si povedali ze chceme este jedno dietatko a tak sa aj stalo. Po roku v novom domceku sme boli uz piati. Dvojicky mali 4 roky a najmladsia sa vtedy narodila. Postupne som sa zacala citit menejcenna. Nepoznala som tu nikoho a ked som aj spoznala tak mi nesadla povaha a mentalita tych osob. Dvojicky chodili do skolky a ja som nudu zabijala roznymi aktivitami. Napriklad som sprosterdkovavala predaj steniatok do rakuska, bavilo ma fotit ich a komunikovat s ludmi a zaroven si nieco privirobit. Som vyucena zdravotna sestra a tak som si vybavila papiere v rakusku kde ma uznali iba ako osetrovatelku. Toto mi vobec nevadilo lebo som vidila viziu ze si popri detoch najdem pracu na pol uvazku a bude mi to stacit. Lenze akosi nebol o mna zaujem nakolko som vsetku prax stratila pri detoch na materskej. Na chvilu som to vzdala a zacala som predavat iste sportove potreby. Sem tam sa nieco predalo a mala som opat nejaky prijem. Ale ja som chcela nieco fixne a tak som sa dostala na pohovor do BA kde som vyhrala vyberove konanie pre asistentku - mala som komunikovat nemecky s rakuskymi klientami ktory mali zaujem o slovenske opatrovatelky. Plat 1000 v hrubom na SK wau lenze by som musela cestovat denne 100km tam a 100 spat co znamena ze deti by som nestihala vychystat ale musel by sa zapojit manzel. Nebol absolutne ochotny mi pomoct a vycital mi ze kto bude s detmi ked im skonci druzina o 16:30 ... Musela by som mat opatrovatelku, vycital mi kto bude s detmi ked budu chore? Ze on si koli mojej robote nebude riskovat svoju ... zrazu som ostala zaskocena ze toto nie je mozne ze iba ja som matka? Iba ja sa mam starat o vsetko? Vraj je to moj problem ked chcem pracovat, lebo ja nemusim podla neho pracovat nakolko nas on uzivi. Tak som to zase vzdala s pracou no presli letne prazdniny a ja som sa citila ako handra ktora sa stara len o deti a domacnost... Bolo mi s detmi super mali sme pekne leto ale proste bolo nefer ze mi to daval pocitit co by robili deti keby ja som teraz v kancelarii? Do tohoto celeho som bola nespokojna aj s mojim vyzorom resp s mojimi vykojenymi prsiami a chcela som ist na zvacsenie. Dva roky trvalo kym som si to presadila, samozrejme bol proti ale chcela som aspon nieco dosiahnut.
Potom to bolo auto. Mali sme stale to ktore som vtedy ked jemu krachla firma vymenila za kabriolet. Neviem preco ale nastojila som na tom aby sme si kupili novsie ze na to predsa mame, vadilo mi ze on je direktor a necha svoju zenu na takom srote jazdit, pricom on ma firemne auto : lepsiu strednu triedu. Znie to ze som pokrytecka zlatokopka ale nie je to tak, ja som obetovala moje tvrdo zarobene auto aby sme mali ako vozit nasu rodinu a mne deti znicili vyzor tak som chcela napravu. Teraz mam aj nove auto aj nove prsia ale stale som s detmi doma a maju uz pomaly 8,8,4 roky.
Zacala som chodit na vysoku, vysoka skola osetrovatelsva a cez prax v nemocnici som dostala ponuku na Kardio ambulancii, kde som pracovala od 12.1 do 28.2.2015 iba na zaskok za dlhodobu PN. Samozrejme ma odhovaral ze jako si to predstavujem co bude s detmi ked bude on na sluzobke a podobne... Vstavala som rano o 5:00 aby som sa vychystala a aby som nacas zobudila deti do skoly a skolky kam ich on odviezol ale ja som robila ranajky desiatu a on nebol schopny ani stol po ranajkach upratat. Nedal psovi nazrat cely den. Ja som prisla z prace o 16:00'po deti zo skoly a skolky a doma druha sichta, prat zehlit upratovat ucit sa s detmi... Ano ja som si na vine lebo ja som to chcela...Ale v praci mi bolo uzasne! Na vstavanie som si zvykla a ludia v ambulancii ma naplnali, bolo to miesto kde som si ja bola sama sebou do coho mi moj muz nepindal a neusmernoval ma. Zabudla som spomenut ze fotografujem, je to uz 3 roky a teraz to idem cele postavit na s.r.o. Firmu ktoru mame odkedy sme sem prisli ale nic sme s nou dokopy nerobili. Fotenie je tiez aktivita ktora ma vytrhne z kolotoca doma lenze kedy mam upravovat fotky? Cas mam len vecer a tu mi ho opat manzel vycita ze nie som s nim ale za PC a ked sa vzdam vecera za PC sme spolu pozerame film a vsetko je ok. A potom cely vecr pokazi tym ako mi vnucuje postup ako co mam robit fotit a kolko si mam za to pytat a ukazuje mi fotoblog jeho kamarata ako to robi on s fotkami a aky je uspesny a presne tak to mam robit aj ja. On to vobec nechape ze chcem byt sama sebou....aspon v niecom... Parkrat si vzal fotak a skusal na nom on fotit mna a ine veci, mna islo od jedu rozpucit ze co robi, preco chce byt stale lepsi a mudrejsi ako ja a preco mi to musi dat najavo. Pritom jeho teoria je ta ze mi chce len pomoct a poradit mi, lenze ja si chcem sama vsetko zariadit.
Teraz ako som pracovala na ambulancii bolo vsetko na mne, ked deti ochoreli dosla opatrovatelka alebo som sla ja na OČR, ale boli chore casto a ja casto mimo prace... Co mi vadilo lebo to bolo nefer voci kolegyniam. Ten stres co som zazivala ze koho rychlo zozeniem k detom bol hrozny, proste ako by som ziadneho muza doma nemala, absolutne na nic sa nezmohol a vecer sa chcel milovat? Ako sa mam pretvarovat a tvarit ze mam na neho chut ked ani prstom nepohol s detmi aspon.... On si mysli ze pre neho sa den zacina a koci jeho pracou vo firme. Pride domov, zoblecie sa ide fajcit na dvor, ledva nas pozdravi... Pride z fajciarskej, ide do kuchyne nieco si zaje a ani si nesprace po sebe, potom ma milion telefonatov a mailov, vsetko sa kruti iba okolo neho. Ked sa ho deti daco pytaju tak na prvy raz ani nereaguje az ked ja zakricim ze sa ho deti daco pytaju tak sa spamata ale zachvilu je zasa mimo.
Ja si vazim ze mam chlapa ako on ze mi nechodi po krcmach, nebije ma, vyznava mi lasku, ale ja mu ju momentalne neviem opatovat lebo ma ubija aky mame stereotyp.
Teraz ked som doma chodim s detmi na bicykli do skoly aj zo skoly, vozim ich na tanecnu, vencim psa, idem sa prihlasit na Jumping fitness a mam cas pre seba a deti kolko chcem. Ale chyba mi nieco kde sa realizujem iba ja sama. Ano mam predsa firmu a fotim lenze rype sa mi do toho a vadi mi to, nie som v tom slobodna. Vsetko sa to odvija na mojej nalade. Radsej sa s nim cim skor pohadam aby som s nim nemusela vecer spat milovanie s nim je super ale casto to chce hned rano kedy ja sa neviem sustredit lebo sa budia deti, a vecer ked na to pride tak sa musim silno sustredit aby som daco ja s toho mala, ked mame dobre dni je aj sex dobry ale momentalne mam strasnu krizu a ****** v hlave, neviem sa uspokojit so svojim zivotom a spavame spolu mozno raz za tri tyzdne.
Uz zase hladam dajaku pracu ked len ako predavacka v rakuskom butiku, na pol uvazku, viem co zarobim... Alebo aj u nas v nemocnici by mi nevadilo robit za almuznu ale robila by som nieco pre pacientov nieco co viem iba ja robit a co ma naplna. Ale uz je doma zle ze zase vymyslam a preco nerobim jednu vec : fotenie na 100% a uz ma komanduje ako si mam urobit vizitky a kde jaku reklamu... Je nevladzem ja neviem ako dalej on je nestastny ze aka som furia a zla na neho.... Ja som nestastna ze nic doma nerobi, pritom mam byt vdacna ze mame pekny zivot atd.. Uz sa nechcem opakovat popisala som toho moc, verim ze mi poradite najst nejaku cestu, ale nie taku kde zase ja musim ustupit.
Este spomeniem ze manzela do 9 rokov vychovala jeho babka nakolko matka a otec boli muzikanti museli chodit po turne... Rozviedli sa a on zil s mamou a otcimom ktory pochadzal z francuzskej casti svajciarska, cisty snobsky namysleny chlap. Manzel neskor vystudoval a mal dieta s jednou zenou, ta zena ho podvadzala a o jeho dceru sa ostala starat jeho mama s oticimom. Tym chcem povedat ze do 9 rokov ho hickala babicka spaval s nou v jednej posteli davala mu vela lasky a porozumenia. Poznacilo ho urcite aj to dieta a viem ze so mnou ma krasnu vytuzenu plnohodnotnu rodinu ktoru miluje. A che aby ja ako matka som bola s detmi az kym nebudu dospele, ale ja sa citim proste ako v nejakej priepasti z ktorej neviem von. On tvrdi ze sa nezmenil odkedy sme spolu, vraj len ja som sa zmenila ze som stale nespokojna... Pritom ja si myslim ze on sa zmenil velmi, pre neho je praca jediny motor a ja jeho alternator.